Pri cestovaní človek zažije aj veľa zaujímavého.
Mám rád ranné jazdy autobusom. Čo môže byť predsa krajšie, ako keď ráno v zime človek čaká na autobus s riadnym príchodom 5.20 a na hodinkách má už 5.40. Celý nedočkavý (a už aj premrznutý) očakávam výborne vykúrený autobus, keďže viem, že v mojom meste sa vymieňal vozový park pred štyrmi rokmi. Hoci pár archívnych kúskov ešte kvôli nostalgii jazdí. Zrazu sa objavia očakávané žiarivé svetlá... jedného z nostalgických kúskov. Nevadí, hádam to nejako prežijem. Vo vnútri bolo teplejšie... asi o dva stupne. Do cieľa sme však zdarne dorazili. Aj napriek zvukom podobným lámaniu zubov na ozubenom kolese, ktoré sme si mohli vypočuť pri takmer každom preradení rýchlosti.
Na stanici si človek môže občas vypočuť bohatý repertoár piesní, od V hlbokej doline... až po zvuky pripomínajúce zmes ľudoviek, hip-hopu a Internacionály. Nuž, ktovie, možno sa raz k týmto slávikom pridám aj ja...
Pri čakaní na vlak vždy poteší hláška, začínajúca slovami "Upozornenie pre cestujúcich...". Ak je pokračovaním je napr. "osobný vlak zo stanice Trenčín smer Žilina s pravidelným príchodom 5 hodín 34 minút bude meškať asi 50 minút", stanica sa okamžite naplní radosťou a hrejivými slovami... Veľmi sa mi páčila tiež hláška môjho kamaráta, ktorý ku klasickejšiemu hláseniu pridal dodatok: "Miesta pre študentov sú rezervované pri hajzlíkoch a na plošinke medzi vagónmi."
Cesta trolejbusom má tiež svoje čaro, najmä ak sa jedná o pondeľňajšie ráno a prvý trolejbus, ktorý prišiel po príchode vlaku Bratislava - Žilina. Vtedy, keď šofér náhodou silno pribrzdí, cestujúci by aj popadali, keby mali kam.
Čo sa týka električky, k nej sa mi viaže jeden vtip (s miernym erotickým nádychom):
Je veľká tlačenica v električke. Pani, snažiaca sa zachrániť pred pádom pri brzdení električky, zachytí sa omylom údu vedľa stojaceho pána.
- Prepáčte, nechcela som.
- Pani, či chcela, či nie, ja som šachista a tam platí, že kto už chytil figúrku, musí s ňou dohrať!
Cesta lietadlom môže byť tiež vzrušujúca, ale zatiaľ som k nej neprivoňal.
Ľudia túžia už dlho vynájsť spôsob, akým by sa bolo možné premiestňovať pohodlnejšie, ale hlavne rýchlejšie. Krajným príkladom by mohol byť teleport, ale keby sa naozaj vynašiel, nie som si istý, či by ma to naozaj potešilo. Predsalen, tie ranné tlačenice v autobuse a trolejbuse, hlboké filozofické debaty na staniciach a občasné, ale efektné vône vagónových záchodov by mi asi chýbali...
